Vítejte v internetovém obchodě vánočních stromečků na vánoce.

Pstruh plněný zeleninou.

Potřebujeme:

4 pstruzi
1 PL hladké mouky
4 PL oleje
2 zeleninové papriky
4 rajčata
2 cibule
100 g zelených oliv
citronová šťáva
2 PL nadrobno posekané petrželky
sůl 

Postup:

Vyčištěné pstruhy omyjte pod tekoucí vodou, osušte, osolte, poprašte moukou a.Ale on dal mi víc než jsem chtěl,abych mohl koupit i panenku i růžičku.Víte, maminka má moc ráda bílé růže!"
O párminut se chlapečkova babička vrátila a odešli spolu ke
kasám.
Po setkání s tím chlapečkem jsem už pokračovala v nákupech v jiné náladě a stále jsem na něj musela myslet.
Potom jsem si vzpomněla na jeden článek novinách,kterýjsem četla před dvěma dny.
Psalo se tam o jednom opilém řidiči,který zavinil havarii, při které se střetll s jiným autem,ve kterém seděla žena se svojí dcerkou.
Děvčátko na místě zemřelo a matka byla ve velmi kritickém stavu.
Dva dni po mém setkání s chlapečkem jsem si přečetla
článek, který oznamoval, že chlapečkova maminka zemřela.
Běžela jsem do květinářství koupit kytici bílých růží a šla jsem na pohřeb.
Na místě,kde se můžou příbuzní naposledy rozloučit se svými nejmilejšími,ležela v rakvi mladá žena,která držela v
rukou kytici bílých růží a vedle sebe měla položenou chlapečkovu fotku a tu malou panenku.
S pláčem jsem opustila hřbitov a odešla jsem s pocitem,že se i můj život změnil.
Láska, kterou chlapeček cítil ke své mamince a sestřičce byla neuvěřitelná a nepředstavitelná.
A pak mu jeden opilý řidičza jednu,jedinou sekundy sebral jak maminku tak sestřičku,které tolik miloval!
Ano,život bývá i krutý....


Vianočný príbeh o smutnom chlapčekovi

Pred Vianocami som sa ponáhlala do supermarketu dokúpiť darčeky,ktoré som nestihla. Keď som uvidela ten dav, prešla ma chuť a začala som si frflať pre seba: "Môžem tu čakať večnosť, nič nestíham,a ešte čo všetko musím vybaviť..." Vianoce začínajú byť čím ďalej tým stresovejšie, keby sa tak dalo celý ten zhon prespať!" Nakoniec som sa predsa len prebojovala do oddelenia s hračkami a začala som nadávať na ceny, premýšľajúc, či sa vôbec moje deti budú s týmito hračkami hrať. Ako som tak blúdila popri regáloch, zbadala som asi 5 ročného chlapčeka, ktorý si k sebe túlil jednu bábiku. Mal strašne smutný pohľad pritom ako hladkal bábiku po vláskoch. Potom sa otočil k jednej staršej dáme spýtajúc sa: "Babi, si si istá, že nemám dosť peňazí, aby som kúpil túto bábiku?" Staršia dáma mu odpovedala:"Vieš aj ty sám, že nemáš dosť peniažkov, zlatúšik." Potom poprosila vnúčika, aby na ňu chvílku počkal, kým sa ešte na niečo pozrie. Rýchlo odišla. Chlapček ešte stále mal v náručí tú bábiku. Nakoniec som sa vybrala k nemu a spýtala som sa ho:"Komu by si chcel kúpiť tú bábiku?" "Túto bábiku chcela moja sestrička na Vianoce zo všetkého najviac, bola si istá, že jej ju Mikuláš prinesie pod Stromček" "Tak keď ju tak chcela, tak jej to Mikuláš určite prinesie." "Nie, nie, tam kde je teraz Mikuláš už nemôže priniesť darčeky. Aby bábiku dostala, tak ju musím dať mamičke, aby jej ju odovzala, keď tam pôjde" Očká mu pri tom ešte viac zosmutneli. "Moja sestrička išla k Ježiškovi, aby bola s ním. A tatino mi povedal, že aj maminka za chvílku pôjde za Ježiškom, tak som si myslel, že by jej tú bábiku mohla zobrať." Potom mi ešte ukázal jednu milú fotku, na ktorej sa usmieval. "Túto fotku by som jej tiež chcel poslať,aby na mňa nikdy nezabudla. Mám veľmi rád svoju maminku a želám si, aby neodišla, ale tatino hovoril, že musí odísť, aby mojej sestričke nebolo smutno" Potom sa zase pozrel s tými jeho smutnými očkami na bábiku. Rýchlo som si vybrala peňaženku a nepozorovane som si z nej vybrala peniaze, a povedala som chlapčekovi: "Poď prepočítame tvoje peniaze, čo keď predsa len budú stačiť na tú bábiku?" "OK, dúfam, že ich predsa len bude dosť" Rýchlo som pridala k peniažkom ktoré mi podával, tie svoje, tak aby si to nevšimol a začali sme počítať. Bolo dosť peňazí na bábiku a ešte mu aj zostalo. Chlapček zvolal:"Ďakujem Ti Bože, že si mi dal dosť peňazí." Potom sa na mňa pozrel a povedal: "Vieš, včera som poprosil Boha, aby mi dal dostatok peňazí na bábiku, aby ju mohla maminka zobrať sestričke, a on ma vypočul!!! Ešte som chcel kúpiť maminke jednu bielu ružičku, ale to som sa už neodvážil žiadať od Boha. Ale on predsa len mi dal viac, aby som mohol kúpiť aj bábiku aj ružičku. Vieš, maminka má veľmi rada biele ruže." O pár minút sa chlapčekova babička vrátila a odišli. Po stretnutí s chlapčekom som pokračovala v nákupoch, ale už v zmenenej nálade, stále som na neho musela myslieť. Potom som si spomenula na článok, ktorý som čítala pred dvoma dňami. Písalo sa o opitom šoférovi, ktorý havaroval s iným autom, v ktorom sedela mladá žena so svojou dcérkou. Dievčatko na mieste zomrelo a matka bola v kritickom stave. Dva dni po mojom stretnutí s chlapčekom som si prečítala článok, ktorý oznamoval, že chlapčekova mamina zomrela. Bežala som do kvetinárstva a kúpila som kyticu bielych ruží a vybrala som sa na pohreb. Na mieste, kde sa môžu príbuzný naposledy rozlúčiť so svojou najmilšou,ležala mladá žena v truhle, v ruke mala kyticu bielych ruží, vedľa seba mala položenú chlapčekovu fotku a bábiku. S plačom som opustila cintorín, s pocitom, že sa môj život zmenil. Láska, ktorú chlapček cítil k svojej maminke a sestričke bola nepredstaviteľná. A jeden opitý vodič mu za stotinu sekundy zobral maminku aj sestričku, ktoré tak veľmi ľúbil.